Tampa
Bay/Bratislava 16. júla (TASR) – Pred 55 rokmi - 16. júla 1969 -
odštartovala z amerického Mysu Canaveral na palube rakety Saturn V
trojčlenná posádka misie Apollo 11. Trvalo 102 hodín, 45 minút a 42
sekúnd, kým lunárny modul Eagle 20. júla 1969 pristál na povrchu
Mesiaca.
Príbeh prvého človeka na Mesiaci sa však začal písať o niekoľko
desaťročí skôr – v 30. rokoch v nacistickom Nemecku. Hlavným motorom
amerického úspechu sa stal nemecký raketový konštruktér Wernher von
Braun, ktorý sa počas druhej svetovej vojny vo výskumnom stredisku
Peenemünde podieľal na vývoji rakety V2, prvej navádzanej balistickej
strely s dlhým doletom. Von Braun sa po vojne v rámci operácie Paperclip
dostal spolu s mnohými ďalšími nacistickými vedcami a dokončenými
raketami V2 do USA. Tam pre americkú vládu ďalej vyvíjal raketové
technológie, ktoré Američanom v samom závere 60. rokov pomohli v ceste
na Mesiac.
Začiatky však vôbec neboli jednoduché a množstvo vesmírnych prvenstiev
získal Sovietsky zväz – prvá umelá družica vo vesmíre (4. októbra 1957 –
Sputnik 1), prvý živý tvor vo vesmíre (3. novembra 1957 – fenka Lajka,
Sputnik 2), prvý človek (15. apríla 1961 – Jurij Gagarin, Vostok 1) a
prvá žena (16. júna 1963 – Valentina Tereškovová, Vostok 6) vo vesmíre.
Spojené štáty šokovali najmä misie Sputnik 1 a Sputnik 2 vypustené
krátko po sebe a vyvolali u amerického obyvateľstva paniku.
Američania sa na sovietske úspechy pokúsili reagovať 17. marca 1958
vypustením družice Vanguard 1. Raketa sa však vzniesla iba niekoľko
metrov nad štartovaciu rampu a explodovala, čím si vyslúžila posmešnú
prezývku Kaputnik.
Americká vláda si veľmi dobre uvedomovala výrazné zaostávanie za
Sovietskym zväzom, preto v roku 1958 v snahe zvýšiť efektivitu výskumu
vesmíru založila Národný ústav pre letectvo a vesmír (NASA), ktorý
prebral funkciu Národného poradného výboru pre letectvo (NACA) a neskôr
pohltil viacero ďalších inštitúcií vrátane Armádnej agentúry pre
balistické rakety, ktorej technickým riaditeľom bol Wernher von Braun.
Vytvorenie novej agentúry prinieslo svoje ovocie v podobe úspešných
misií, prišiel však aj nový cieľ – cesta na Mesiac. Americký prezident
John F. Kennedy ho navrhol Kongresu 25. mája 1961. Jeho realizácie v
roku 1969 sa však nedožil – 22. novembra 1963 sa v Dallase v americkom
štáte Texas stal obeťou atentátu.
Na realizácii Kennedyho sna sa výrazne podieľala superťažká americká
viacstupňová nosná raketa Saturn V poháňaná tekutým raketovým palivom.
NASA ju využívala v rámci programov Apollo a Skylab. Navrhol a vyvinul
ju tím Wernhera von Brauna v Marshallovom vesmírnom letovom stredisku
(MSFC) a jej korene siahali až k raketám V2.
Saturn V tvorili tri stupne. Prvý stupeň S-IC mal výšku 42 metrov a
priemer desať metrov, jeho úlohou bolo vyniesť masívnu raketu vysoko do
atmosféry. Slúžilo na to päť motorov Rocketdyne F-1 umiestnených do
kríža. Centrálny motor bol uchytený pevne, zvyšné štyri sa hydraulicky
vychyľovali, čím riadili smer letu.
Druhý stupeň S-II poháňalo päť motorov Rocketdyne J-2, ktoré však neboli
také výkonné ako motory prvého stupňa. Po plnom natankovaní tvorilo
palivo až 97 percent hmotnosti stupňa. Nádrže na raketové palivo a
okysličovadlo vzájomne oddeľovala priečka, ktorá zároveň izolovala aj
teplotný rozdiel 70-stupňov Celzia medzi obsahom oboch nádrží –
raketovým palivom a okysličovadlom. Konštruktéri na to využili hliníkové
platne oddelené plastom z fenolovej živice.
Tretí stupeň S-IVB mal iba jeden motor J-2 a tiež využíval fenolovú
priečku. Ako jediný bol dostatočne malý na to, aby sa dal prevážať
lietadlom.
Rakety Saturn V z celkovo 12 letov zaznamenali iba jedno čiastočné
zlyhanie, zvyšných 11 prebehlo úspešne. Jednou z úspešných misií bola aj
misia Apollo 11 s trojčlennou posádkou. Velil jej Neil Armstrong,
pilotom lunárneho modulu bol Edwin "Buzz" Aldrin ml., pilotom
veliteľského modulu bol Michael Collins. Na povrch Mesiaca vystúpil
Armstrong s Aldrinom, Collins zostal krúžiť na obežnej dráhe.
"Je to malý krok pre človeka, ale obrovský skok pre ľudstvo,"
vyhlásil Armstrong, keď ako prvý človek v histórii vystúpil na povrch
iného vesmírneho telesa. Lunárny modul Eagle (Orol) dosadol do oblasti
zvanej More pokoja. Astronauti na povrchu Mesiaca pobudli 21 hodín a 36
minút, ktoré strávili jeho skúmaním a zberom približne 21,5 kilogramu
vzoriek. Lunárny modul sa následne opäť spojil s veliteľským modulom
Columbia a astronauti sa vrátili na Zem. Po viac než ôsmich dňoch
strávených vo vesmíre dopadol modul do Tichého oceánu, odkiaľ ho
vylovili lode amerického vojenského námorníctva.
Úspech misie Apollo 11 otvoril dvere ďalším letom na Mesiac s ľudskou
posádkou. Uskutočnilo sa ďalších šesť, hoci pôvodne ich bolo plánovaných
až deväť. Zatiaľ poslednou osobou na povrchu Mesiaca bol astronaut
misie Apollo 17 Eugene Cernan, ktorého starí rodičia pochádzali zo
slovenskej obce Vysoká nad Kysucou.